Bdelé vnímanie

Uvedomovanie si, všímavosť, pozornosť, bdelosť, pozícia pozorovateľa… to sú pojmy označujúce rovnakú vec. Byť bdelý znamená vedome žiť, celý deň, týždeň, rok, alebo aj celý život. Je to neustále uvedomovanie si svojej situácie, vnemov, myšlienok a konania. Napríklad keď idem po ulici, vnímam vzduch okolo seba, spev vtákov, približovanie sa k ostatným ľuďom, svoje myšlienky, dych, svoje telo, ako jedna noha predbieha tú druhú. Keď jem, tak viem, že hryziem a prehĺtam, keď bežím, uvedomujem si svoj dych, i kadiaľ bežím a kam dopadajú moje chodidlá… Teraz si možno niekto povie, veď ja tiež viem, že idem nakupovať, že idem do práce a viem, čo robím. Nie je to ale také jednoduché. Koľkokrát sa vám už stalo, že ste zamkli dvere a vzápätí ste sa vrátili o tom presvedčiť? V tú chvíľu ste mysleli na niečo úplne iné a vôbec ste nevedeli, čo práve robíte. Koľkokrát ste niečo hľadali? To sa v bdelosti stať nemôže, pretože bdelý človek vie, že otáča kľúčom, a potom ten kľúč ani nemusí hľadať, pretože si je vedomý toho, kam ho dáva. Rovnaký stav vedomia zažívame pri meditácii, keď utíšime myseľ a iba vnímame. Bdelosť je nepretržitá pozornosť. Pri bdelosti nelipneme na veciach, sme v pozícii nezúčastneného pozorovateľa.

Pôvod človeka

Človek je bytosť, ktorá sa skladá z dvoch častí: z nesmrteľného ducha a smrteľného tela. Ľudské telo pochádza ako dar od matky Zeme a duch je darom Boha Otca. Jednej časti venujeme prehnane veľkú pozornosť, no o druhú sa takmer vôbec nestaráme a mnohokrát ani nevieme, že ju máme. Hovorí sa však, že bližšia je košeľa ako kabát.

Naša planéta vznikla evolučným vývojom – postupne. V hmlovinách vznikajú a odtiaľ sa rozptyľujú vesmírom milióny sĺnc. Keď ich vidíme na nočnej oblohe, nazývame ich hviezdami. Na dlhej púti vesmírom sa aj okolo toho nášho Slnka vytvorili z hviezdneho prachu planéty. Trvalo milióny rokov, než bola Zem schopná zrodiť život. Ten vznikol najskôr vo vodách, až potom vystúpil na pevninu a postupne ju obýval. Za dlhé tisícročia sa vyvinuli rozmanité druhy živočíchov a státisíce rôznych rastlín. Vďaka ich prispôsobeniu rôznym klimatickým podmienkam dostala každá oblasť svojský a neopakovateľný vzhľad. To všetko sa však nestalo iba tak samo od seba, ale aj tú najmenšiu kvetinku niekto vytvoril. A práca na tomto diele trvala celé veky.

Hinduizmus

Etymologický pôvod výrazu „hinduizmus“ sa vyvinul neskôr, jeho korene priniesli dobyvatelia vtedajšieho indického subkontinentu. Presnejší termín pre hinduizmus je preto Sanatana Dharma.

Hinduizmus alebo Sanatana Dharma je veľmi zrnitá – “pestrofarebná” viera v Boha, ktorá pripúšťa rôzne cesty k Bohu; je to systém podobný záhrade, ktorá je síce jedna, avšak s rôznymi stromami či rastlinami. Opiera sa o základné ľudské hodnoty dobra a lásky, ktoré majú aj kresťania; toto náboženstvo verí vo večné prevteľovanie sa, z ktorého sa možno oslobodiť a dospieť do stavu, ktorý sa volá mokša (moksha). Kresťanstvo, islam a budhizmus možno prirovnať k záhrade, kde rastie iba jeden typ stromu; sú monolitickejšie. Hinduisti tiež veria, že Boh je len jeden, len má veľa pomocníkov a podôb (kresťania majú zase veľa svätých). Rovnako možno hovoriť aj o svätej Trojici – Brahma, Višnu, Šiva, ktorá často nadobúda aj päť podôb a túto päticu ešte dopĺňa Surya (Boh slnka) a Durga, Šivova žena (Šakti).

Sanatana Dharma je jedno z najstarších náboženstiev na svete; principiálne vychádza z kozmológie TROCH SVETOV, ktorá má aj svoju podporu vo svätých textoch: 1) Tento materiálny vesmír; 2) Svet otcov, Devaloka, alebo svet astrálnej roviny – existencie (kde sú menší bohovia); 3) Svet, kde sú najväčší bohovia. Mokša je teda cesta do týchto vyšších svetov, kedy sa kráčaním v tomto živote snažíme uznať védsku múdrosť a odkazy bohov, ku ktorým chceme pristúpiť.

O hinduizme možno povedať, že nie je homogénny, jednotlivé denominácie sa však rešpektujú a niet medzi nimi nenávisti ako napríklad v Írsku medzi protestantmi a katolíkmi.

Hinduizmus sa delí na tri najzákladnejšie vetvy, ale existujú aj ďalšie vetvy. Takmer monoteistický smer je vaišnavizmus, kedy oddaní uctievajú Boha Višnu, ktorý sa inkarnoval v mnohých podobách, aj ako postava princa Rámu v staroindickom epose Ramajána, ale aj ako Krišna v Mahabhárate.

Ďalšou vetvou je šaivizmus, kde tým najdôležitejším je Boh Šiva, ktorý má dvoch synov – Murugan a Ganeš, ktorých oddaní tiež uctievajú, niektoré smery dokonca ako najväčších bohov.

Ďalšia vetva je šaktizmus, kde je pre veriacich tým najdôležitejším princípom ženský prvok – Šakti, čo je aj meno Šivovej družky.

Mnohé kresťanské organizácie a aj inštitucionalizmus bielej kultúry (nie obyčajní ľudia, ale rôzne cirkevné hierarchie, školské inštitúcie pri tvorbe učebníc atď.) sú veľmi neprípustní, čo sa týka uznania hodnôt iných kultúr. Hákový kríž je totiž hinduistický posvätný znak a u nás to takmer nikto nevie (Hitler veril vo vyššiu rasu, ktorá tu údajne zanechala takýto znak, preto ho prevzal). V Nemecku mala poťahovačky kvôli hákovému krížu s orgánmi činnými v trestnom konaní aj sekta Falun Gong. Podobné i iné príklady dokazujú, že ako šíritelia ideí kríža by sme mali vedieť, že Ku Klux Klan používa pri svojich krvavých akciách kresťanský kríž a ten nikto nechce zakázať.

Mnohí Indovia považujú Védy a aj ďalšie texty ako Bhagavadgítu za sväté, teda za zjavenie Bohov. Hinduizmus však prijíma Krista – je preň iba pokračovaním védskeho dejinného obsahu; kresťanstvo – aspoň teda inštitucionálne, nie ľudia, ktorí veria srdcom – skôr neprijíma iné učenie a vedie ľudí akousi zotrvačnosťou, v ktorej ostalo mnoho z toho, čo slúžilo iba k ovládaniu. História je toho dôkazom.

Ľudia páchali vždy zlo, a tak aj vytvorenie rôznych pre nás nie celkom pochopiteľných vecí ako napr. kastový systém nie vždy prinieslo múdrosť, preto možno príchod Budhu chápať ako pokus o reformovanie „ustáleného“ myslenia… Rovnako aj v príchode Krista vidieť zdvihnutý kritický Boží prst, kedy sa farizeji a ďalší prívrženci starej školy nechali viesť temnou silou, čo dokazuje aj samotná biblia, ktorá popisuje, že takmer všetci proroci boli prenasledovaní.

Žiaľ, ľudstvo rado „križuje“ múdre idey a až po čase zistí, že urobilo chybu. Z tohto dôvodu si teda treba vážiť múdrosť dávnych odkazov a určite aj Indov – veď aj jeden stratený židovský kmeň je v Kašmíre a Babylon – súčasne aj kolíska starozákonného zrna i proroka Daniela – bol kedysi k Indii naozaj veľmi, ale veľmi blízko.

Vegetariánstvo

Veľa ľudí sa dnes zaoberá vegetariánskou stravou; iní zasa nedajú na mäsitú stravu dopustiť, alebo skonzumujú takmer hocičo. Strava určite vplýva na vitalitu človeka a určuje tak kvalitu ľudského života, ale nemali by sme jej vplyv ani preceňovať, lebo “…nie to, čo vchádza do človeka, ho poškvrňuje, ale to, čo vychádza z jeho úst…”

Zo školy vieme, že všetko okolo nás sa skladá z atómov. Hmotný svet, vrátane našich tiel, je vlastne pulzujúcou energiou svetla. Aby sme mohli žiť, musíme energiu, ktorú spotrebujeme v tele, dopĺňať. Keďže nevieme energiu jesť, musíme ju prijímať sprostredkovane, v potrave. Rastliny napríklad žijú vo veľkej miere z energie svetla a my potom nimi takto premenenú a uchovanú energiu zjeme. Je pravdepodobné, že naše telo sa vývojom ľudského ducha zdokonalí, naučí sa prijímať slnečné žiarenie priamo, a postupne tráviaci trakt človeka zakrpatie, podobne ako prsty na nohách. Zatiaľ však človek musí energiu popri teple, svetle, vzduchu a vode prijímať aj v potrave.

Mlčanie. ABDRUSHIN: VO SVETLE PRAVDY

Ak v tebe prebleskne myšlienka, zadrž ju a nevyslovuj ju hneď, ale ju živ, pretože ona sa zadržaním v mlčaní zhutní, a získa na sile ako para v pretlaku.

Tlak a zahusťovanie má za následok vlastnosť magnetickej účinnosti podľa zákona, že všetko silnejšie priťahuje k sebe slabé. Rovnorodé myšlienkové formy sa tým všestranne priťahujú, spájajú a zosilňujú vždy viac silu vlastnej, pôvodnej myšlienky a napriek tomu pôsobia tak, že pôvodne vytvorená forma sa pripojením cudzích útvarov obrúsi, pozmení a až v pretvorení podoby dozreje. To všetko cítiš dobre v sebe, ale stále si myslíš, že to je celkom iba tvoje vlastné chcenie. Nedávaš však do žiadnej veci iba svoje vlastné chcenie, ale máš pri ňom vždy aj cudzie!

Prebuďte sa! ABDRUSHIN: VO SVETLE PRAVDY Prebuďte sa!

Ľudia, prebuďte sa z oloveného spánku! Poznajte to nedôstojné bremeno, ktoré nesiete, a ktoré ťaží milióny ľudí nevýslovne húževnatým tlakom. Odhoďte ho! Je hodné nosenia? Ani na jednu, jedinú sekundu!

Čo obsahuje? Prázdne plevy, ktoré sa placho rozptýlia pred dychom Pravdy. Vyplytvali ste čas a silu pre nič. Roztrhnite preto putá, ktoré vás zdržujú, a buďte konečne voľní!

Človek, ktorý zostane vnútorne spútaný, bude večne otrokom, aj keby bol kráľom.

Spútavate sa všetkým, čomu sa snažíte naučiť. Uvažujte: Učením sa neprestajne vtesnávate do cudzích foriem, ktoré vymysleli iní, ochotne sa pripájate k cudziemu presvedčeniu a osvojujete si iba to, čo oni prežili v sebe a pre seba. Premýšľajte: Jedno nie je pre všetkých! Čo jednému prospieva, môže druhému škodiť. Každý jednotlivec má ísť k zdokonaleniu svojou vlastnou cestou. Výzbrojou k tomu sú mu schopnosti, ktoré nesie v sebe. Podľa tých sa má riadiť a na nich má budovať! Ak tak nekoná, zostáva cudzincom sám sebe a bude stáť vždy vedľa naučeného, ktoré v ňom nikdy nemôže ožiť. Akýkoľvek prospech je tým pre neho vylúčený. Živorí a pokrok je nemožný.

Čo hľadáte ? ABDRUSHIN: VO SVETLE PRAVDY

Čo hľadáte? Povedzte, čo je to za naliehavý tlak? Ako hukot ide to svetom a mohutný príval kníh zaplavuje všetky národy. Učenci prehľadávajú staré spisy, bádajú, hĺbajú až do duchovného zamdlenia. Vynárajú sa proroci, aby varovali, zvestovali… zo všetkých strán chce zrazu kde kto ako v horúčke šíriť nové svetlo!

Tak sa to dnes zúrivo derie zo zničenej a rozorvanej duše ľudstva, neobčerstvuje a neosviežuje, ale spaľuje, stravuje a vysáva poslednú silu, ktorá jej v tejto pochmúrnej dobe ešte zostala.

Tu a tam dokonca silnie šepot a nariekanie v rastúcom očakávaní niečoho prichádzajúceho. Znepokojený je každý nerv, napnutý podvedomou túžbou. Tak to vrie, kypí a nad všetkým leží pochmúrne a ťažko akési omámenie. Naplnené nešťastím. Čo musí zrodiť? Zmätok, malomyseľnosť a skazu, ak sa neroztrhne celou silou temná vrstva, obklopujúca teraz duchovne zemeguľu, ktorá s mäkkou priľnavosťou špinavého bahna už v zárodku dusí a pohlcuje každú vznikajúcu slobodnú a svetlú myšlienku ešte skôr, než môže zosilnieť, a ktorá s príšerným mlčaním bažiny už v zárodku potláča, rozkladá a ničí každé dobré chcenie skôr, ako z neho môže vzniknúť čin.

Maličká zmena

Rozhodol som sa pre svoj vlastný blogovací systém. To znamená že v budúcnosti sa plánujem odsťahovať z wordpessu, ale tak skoro to nebude, keďže doteraz som spravil iba databázové tabuľky a header pre nový web , ktorý vám tu aj chcem ukázať.

Kundalíny a 3 stupne pochopenia

Už dlhší čas sa zaujímam o tzv. Hadiu silu, ktorá sa v rôznych náboženstvách nazýva rôzne. V hinduistickej terminológii ju nazývame sila KUNDALÍNY. Je skrytá u každého, neprebudená je zvinutá v oblasti kostrče. Pri jej prebúdzaní prechádza pomaly až do siedmej čakry, počas tohto procesu sa výrazne mení osobnosť človeka, začíname mnohé veci chápať inak a zisťujeme že všetko je možné. Pri skúsenosti kundalíny pociťujeme neopísateľný pocit stúpania energie v oblasti chrbtici. Energia kundalíny sa pohybuje v troch prúdoch: Ida, Pingala a Sušumna. V prípade že vystúpi aspoň do šiestej čakry pociťujeme hlavu o pár kíl ťažšiu a tlak v zadnej časti lebky ktorý vieme ovládať a tak dostať kundalíny do ľubovoľnej časti tela. Pri prebúdzaní kundalíny začíname niektoré veci chápať inak. Najlepší príklad je v prípade sexu, lásky a pochopenia že láska je v nás. Dá sa to vysvetliť tak, že neprebudený človek nemôže niektoré veci pochopiť, a zaujíma sa tak o fyzickú úroveň sveta, čiže v našom príklade je to sex. Ak kundalíny postupne stúpa hore čakrami, človek začína pomaly chápať že existujú aj nefyzické veci, pochopí že existuje láska. Potom človek prejde možno aj sklamaním v láske, zase a zase, a je z toho duchovná skúsenosť, ktorú sa snaží pochopiť, „Prečo je to tak?“. Toto je predstupeň jeho konečného pochopenia, posledným stupňom pochopenia alebo prebudenia je pochopenie že láska je v našej duši a že my sme láska. A viac už človek pochopiť nemôže, určite nie človek ako ho poznáme my, dokáže si niekto predstaviť 4-tú dimenziu ? Nie. Práve to a mnoho ďalších pre nás nepochopiteľných vecí pochopíme iba na vyššom stupni vývoja alebo pri skutočnom prebudení a prelomení bariér ktoré nám určuje naše podvedomie. Pochopiť zložitejšie veci môžeme keď opustíme naše fyzické telo, čo je pre väčšinu ľudí možné len po smrti. Práve prebudenie / pochopenie nás obmedzuje, čiže to čo som napísal v predchádzajúcich riadkoch nemusí byť pravda ak sa skutočne prebudíme a pochopíme že nič nieje nemožné, teda že môžeme byť čo chceme a robiť čo chceme. Jedinou zábranou je naše podvedomie. A na záver ešte dúfam že som to veľmi nezamotal .

Kniha stvorenia Atlantídy

“Vstúpilo Svetlo na túto Zem,
zostalo prítomné v prejave života.
Láska, Jednota a Radosť spojili
tvorenie Svetla v žijúcom raji na Zemi.
Večné Svetlo láskalo svoje Dielo,
jeho jas bol prítomný v rieke života
plynúcou svätou zemou.
Svätá si táto krajina, sväté sú tvoje Deti,
lebo sú spojené v Láske s Večným Svetlom.”

Obdobie zlatej éry Atlantídy je posledným obdobím, keď ľudstvo žilo s Večným Svetlom a jeho tvorením v Jednote. Vedomým zásahom božích síl bola vytvorená duchovne vyspelejšia osobnosť, ktorá poznala svetelný kódex života a využívala Svetlo Poznania Jednoty a Večnosti svätého grálu našej galaxie.

obyv.jpg, 40 kB

Pôvodní obyvatelia Atlantídy pochádzajú z Lemúrie. Pôvod lemúrskej rasy súvisí s genetickým experimentom nefilimcov (obyvateľov planéty Nibiru) a zástupcov civilizácie zo Síria B. Pre novovzniknutú ľudskú rasu bola vytvorená úroveň vedomia, ktorú sformovalo sedem predstaviteľov Síria B spojených v semene života. V sále Amenty našej planéty následne splynulo vytvorené vedomie s obrazom šestnástich párov zloženého zo šestnástich mužov a šestnástich žien z tretej planéty Síria B.

Po ponorení Lemúrie sa približne tisíc nesmrteľných majstrov, absolventov tajnej lemúrskej školy Naakal usadilo na jednom z novo vzniknutých ostrovov nového kontinentu Atlantídy, ostrovu Udal, ktorý rozdelili zo severu na juh podľa modelu hemisfér ľudského mozgu.